MERA SI KRVN
TLAK DOMA?
N
organizmus nem nijak mechanizmus, ktorm by signalizoval nebezpen stpanie
krvnho tlaku. Pokia sa tento stav zavasu neodhal, spsobuje neprimeran
za a nsledne pokodzovanie srdca a ciev v dleitch orgnoch.
Vysokmu
krvnmu tlaku sa zaalo hovori tich
zabijk, pretoe ete i dnes prvm zistenm prznakom vysokho
krvnho tlaku u mnohch ud bva srdcov infarkt alebo mozgov mtvica, bez
predchdzajcich varovnch prznakov.
Optimlny
krvn tlak u zdravho loveka je 120/80 mmHg.
Idelne
je ma doma tlakomer, tak ako mme osobn vhu alebo teplomer.
Plat
to najm vtedy, ak niekto z naich pokrvnch prbuznch trpel alebo trp
na vysok krvn tlak alebo vy sami mte zven hladinu cholesterolu, fajte,
mte nadvhu, cukrovku alebo pracujete na smeny.
Znan
as pacientov m zven krvn tlak len pri meran v ambulancii lekra,
ale optimlny, ak je meran doma. Ak je pacient v meran krvnho tlaku
dostatone trnovan, ak m kvalitn tlakomer, ktor si priebene
kontrolujeporovnva s kalibrovanm tlakomerom v ordincii lekra,
poskytuj nameran hodnoty krvnho tlaku kvalitn
Meranie
krvnho tlaku samotnm pacientom doma vrazne zvyuje terapeutick disciplnu
pacientov a lepie monitoruje odpove na liebu. Ak si pacient zapisuje hodnoty
krvnho tlaku s uvedenm asu merania, prpadne s uvedenm akost
alebo sprievodnch okolnost, ktor boli v ase merania, nameran hodnoty
s cennou
Jedin
spsob, ako sa chrni pred nsledkami vysokho krvnho tlaku, je jeho vasn
spoznanie pri meran tlakomerom.
NIEO
O TLAKOMEROCH
Tlakomer si
zsadne kupujte v predajni zdravotnckych pomcok alebo v lekrach.
Najlepie tak, ktor m u ns servisn zastpenie. V kadom prpade
k prstroju iadajte certifikt a
Pri klasickom
lekrskom ortuovom tlakomeri potrebujete viac asu na trning a mono aj pomoc
rodinnho prslunka na zvldanie techniky merania, no nameran hodnoty s pri
dodriavan tandardnho postupu presnejie.
Elektronick,
digitlne prstroje s menej nron na obsluhu, je vak potrebn overi si
nameran hodnoty porovnanm s hodnotami nameranmi klasickm lekrskym
ortuovm tlakomerom.
Tlakomer by mal by pravidelne kalibrovan a testovan v servise vrobcu.
AKO
A KEDY SI
SPRVNE MERA KRVN
TLAK?
(poda medzinrodnej spolonosti pre hypertenziu a
svetovej ligy pre hypertenziu)
Ø Krvn tlak sa meria v miestnosti kde je
pokoj a nikto ns nevyruuje.
Ø 30 mint pred meranm krvnho tlaku nepi
npoje s obsahom kofenu, faji, jes a by vystaven fyzickej alebo
psychickej zai. Treba si vyprzdni moov mechr.
Ø Pred meranm sa odpora sedie v kude
najmenej 5-10 min. na pohodlnej stolike s operadlom. Svaly ramena s
uvonen, chrbt mus by opret o operadlo stoliky, nohy treba ma vone
poloen jednu veda druhej (nie prekren), predlaktie vone poloen na
stole pribline vo vke srdca.
Ø
Rameno,
na ktorom sa bude mera krvn tlak mus by cel obnaen tak, aby ho nezvieral
vyhrnut rukv odevu. Na cel obvod ramena sa navinie maneta primeranej
vekosti - idelna maneta m ma gumen nafukovaciu as
v dke, ktor tvor 80 % obvodu ramena a rky, ktor tvor 40 %
obvodu ramena.
Pre obvod
ramena 22-26 cm m by maneta 12x22 cm,
Pre 27-34 cm 16x30 cm
Pre 35-44 cm 16x36 cm
Pre 45-52 cm 16x42 cm.
Pomer
medzi dkou a rkou manety je idelny 2:1.
Ø Pri meran sa nehba a nehovori.
Ø Pri meran lekrskym ortuovm tlakomerom
manetu rchlo nafka nad oakvan hranicu krvnho tlaku. Potom vzduch
z manety pomaly vypa rchlosou 2 mmHg/sek. Objavenie sa zvuku =
systolick tlak, vymiznutie zvuku = diastolick tlak.
Ø Pri meran krvnho tlaku elektronickm alebo digitlnym
prstrojom sa treba riadi technickmi
pokynmi vrobcu.
Ø Spoiatku si treba odmera krvn tlak na
oboch ramench, neskr vdy na tom ramene, kde sme namerali vyie hodnoty.
Nameran hodnoty si zapisujeme (dtum, as, nameran hodnoty, pulz).
Ø Hodnoty tlaku sa vypotaj z priemeru
dvoch meran. Druh meranie sa rob po 3 min. po prvom meran. Ak je rozdiel
v hodnotch viac ako 5 mmHg, uskuton sa 3 meranie a vypota sa priemer.
Ø Krvn tlak sa meria predovetkm pravidelne
rno a veer. Pri uvan liekov na znenie vysokho krvnho tlaku je dobr si zmera tlak pred uitm liekov,
potom poda monosti na vrchole ich inku, o bva spravidla
v predpoludajch hodinch a potom veer. Tm sa d zisti i je
medikamentzna lieba inn.
Ø Je vak uiton si zisti rozptie, v akom sa n krvn tlak
pohybuje v rznych situcich poas da (skoro rno po prebuden,
v prci, po najeden, po kve, po cigarete, po rozlen, po fyzickej nmahe)
a vetky tieto daje si zapsa.
Ø Je uiton si overi, i a ako nae prpadn
mal zdravotn akosti (boles hlavy, benie srdca, stres) svisia
s hodnotami nho krvnho tlaku a vetky daje si zapsa.
____________________________________________________________________
Regionlny
rad verejnho zdravotnctva Bratislava, hl. m. SR so
sdlom v Bratislave
Porada
zdravia Petralka