Anorexia, bulmia
MUDr. A. Bderov, CSc
Ktor mlad dieva nesnva o karire modelky. V kadom asopise i v televzii sa pe o ich atraktvnom ivote, o ich krse. Tieto mdi vrazne ovplyvuj nzor na idel enskej krsy Dievat a mlad eny automaticky spjaj vzhad modeliek, ich prehnan thlos, hraniiacu s chorobnou chudosou, s idelnou hmotnosou a teda aj so vzorom enskej krsy. Ke u nemu by modelky, aspo sa chc danmu vzoru podoba. Skaj rzne extrmne redukn dity a neraz sa im situcia vymkne spod kontroly. Tak ako sa pe v nadpise anorektiiek v radoch mladch dievat pribda. o to vlastne je anorexia , ortorexia a bulmia, ak s prznaky ochorenia a ako sa maj zachova rodiia pri prvch prejavoch.
Anorexia nervosa je psychognna porucha postoja k jedlu, jeho zsadn odmietanie. Vsledkom je dlhodob telesn i duevn invalidita, ktor asto kon a smrou. Postihuje dospievajce dievat a mlad eny medzi 13-25 rokom, asto z rodn s vysokm ekonomickm a socilnym tandardom. astm, takmer charakteristickm javom je, e dievat pochdzaj z rodn s priam rigdnou organizciou jej chodu a s neadekvtnym, autoritatvnym zasahovanm rodiov do ivota det. Od det sa zva oakvaj neprimeran a asto nesplniten psychick i fyzick vkony. truktra osobnosti, ktor vyrast v takomto prostred a atmosfre je naruen, charakterizovan vemi malm sebavedomm s vraznmi rysmi ako s - nervozita, bojazlivos, plachos, zakrknutos. V poslednom obdob sa u oraz mladch dievat, takmer det, vznamne uplatuje negatvny vplyv mnostva sa krs, filmu i televzie, ktor nie formuj, ale deformuj nzory mldee na idel krsy a na veku primeran, optimlny spsob vivy a ivotosprvy.
Prznaky: Pri rozvinutom ochoren telesn hmotnos neraz klesne a pod 25 kg, ale dievat maj napriek tomu permanentn strach z obezity a subjektvny pocit, e nie s dostatone thle. Stravuj sa zle, vynechvaj hlavn jedl, uprednostuj nzkoenergetick, nzkotukov potraviny, konzumuj nanajv len ovocie i zeleninu. Paradoxne vak sa nadmerne zaujmaj o potraviny a varenie. Nedostaton prjem stravy navye kombinuj s vyntenm zvracanm i uvanm prehadiel a diuretk, m dochdza k nadmernm stratm nielen tekutn, trviacich tiav, ale aj mnohch elektrolytov, hlavne draslka, o asto vedie ku kovitm stavom a celkovmu rozvratu vntornho prostredia.
S anorexiou zko svis ortorexia. Je to chorobne preexponovan zujem o zdrav vivu, chor sleduje vetky novinky z oblasti vivy a osvojuje si predovetkm tie, ktor ho ete viac obmedzuj v prjme potravy, urputne sleduje prjem a vdaj kalori.
Ochorenie m aj mnoh alie komplikcie. Pomerne skoro sa dostavia poruchy mentruanho cyklu koniace amenoreou, ie plnou stratou mentrucie. ast bva zpcha, pretoe prjem stravy je nedostaton a nepravideln. Organizmus je dehydrovan, krvn tlak je nzky, innosou srdca je spomalen, ast s preto zvrate, a kolapsy. Popisovan je sklon k hypertermii a zven ochlpenie. Po psychickej strnke s mnoh pacientky spoloensky a hyperaktvne, ale postoje a prejavy s neprimeran a patologick a medziudsk vzahy poruen.
Lieba je vemi obtiana, zdhav a ia pri rozvinutch prpadoch len minimlne spen. Je to kombincia psychiatrickej lieby a komplexnej realimentcie. Ak nepomha ambulantn terapia, potrebn je hospitalizcia. Z preventvneho dvodu je mimoriadne dleit ochorenie podchyti u pri prvch prejavoch a nepodceova opakovan hladovky a vrazn pokles hmotnosti dieaa. Dleit lohu zohrva rodina, ale len vtedy, ak m postihnut diea k rodiom dobr vzah a dveru. V prpade negatvneho vplyvu rodinnho prostredia je potrebn odlenie pacienta z tohto prostredia, minimlne na dobu absoltneho vylieenia. V takomto prpade by sa vak aj rodiia mali zamyslie i nespravili chyby vo vchove, i nemali preexponovan a nesplniten poiadavky na svoje diea.
Bulmia je podobne ako anorexia psychognna porucha prjmania stravy. Vinou s op postihnut eny vo veku 15-30 rokov, ktor maj neodvodnen a neprimeran strach z obezity a trvale, a chorobne sleduj svoju hmotnos. Ich pvodn hmotnos bola zva normlna, ale ony asto subjektvne pociuj nadmern sklon k priberaniu. Mnoh aj boli v minulosti obzne, spene drali redukn ditu, avak pomerne rchlo op pribrali. Za tento stav trpia neprimeranm pocitom viny, znova redukuj, skaj op nov dity, take sa striedaj fzy redukcie a priberania, m sa bludn kruh uzatvra. Na rozdiel od anorektiiek sa im vak asto nedar prsne kontrolova svoj energetick prjem a pravidelne sa dostavuje obdobie enormnej ravosti. Prjem stravy je vtedy nekontrolovaten, excesvny , popisovan ako tzv. orgie. Nsledne sa dostavia vitky svedomia a pacientka si vedome vyvol zvracanie, ktor dopln laxatvami a diuretikami, ie prehadlami a liekmi na odvodnenie. Snaia sa asto o intenzvny fyzick vkon, aby zabrnili vzostupu hmotnosti. Vetky tieto reakcie a chovanie vak zapieraj, pocit choroby nemaj, take odmietaj nvtevu lekra.
Taktie pri tomto ochoren je v rodinnej anamnze postihnutch ien popisovan nestabiln, konfliktn a citovo chudobn prostredie. Pacientky s asto impulzvne, maj problmy vyjadri svoje pocity a ventilova ich, s asto frustrovan, trpia pocitom strachu a zlhania. Vydat pacientky vo vlastnej rodine nenachdzaj naplnenie svojich predstv, manelsk spoluitie je zva naruen.
Komplikcie pri bulmii s vyvolan hlavne uvanm laxatv a diuretk. Hnakami a nadmernm odvodnenm organizmu sa dostav podobne ako pri anorexii strata elektrolytov, hlavne draslka, o sa prejav pocitom slabosti a kovitmi stavmi. Pri opakovanom zvracan spsobuje aldon ava zpal paerku a defekty na zubnej sklovine.
Lieba bulmie je podobn ako pri anorexii i ortorexii, psychoterapia a prava spsobu stravovania. Psychoterapia pome zvldnu ivotn situcie a primerane na ne reagova, ditny reim je vhodn upravi aspo na tri jedl denne.
Novm fenomnom dnes je ortorexia. Jedn sa o prehnan a neobjektvny zujem o zdrav vivu, z odporan si vyberaj len extrmne smery a nzory, prsne sleduj svoj kalorick prjem a vdaj. Kad potravinu hodnotia len na zklade energetickej hodnoty a nie hodnoty biologickej. Tento smer sa najastejie vyskytuje medzi modelkami.
Zveren slov by som rada adresovala mladm dievatm, takmer ete deom. Star porekadlo hovor: Nie je vetko zlato o sa blyt. Ani ivot modeliek nie je tak idelny, ako si sn predstavujete a ako je uvdzan v televzii a asopisoch. Aby sa udrali v kurze dnench modelingovch trendov, iada si to od nich prakticky takmer stle hladovanie, s monmi trvalmi negatvnymi nsledkami na telesnom, ale aj duevnom zdrav. Sved o tom ast vskyt alkoholickch i drogovch excesov, ku ktorm sa dievat vo vyptej konkurennej atmosfre utiekaj. No a to je zaiatok konca nie len ich kariry, ale aj ich zdravia.
Prroda a n svet je preto tak pekn, lebo je pestr. A pestr musme by aj my udia. Odlin v tom o robme, ako to robme, ako ijeme, ako vyzerme. Po svete nemu chodi sam superthle a vychudnut modelky. Ak vm prroda prisdila pevnejiu kontitciu a ctite sa v pohode, nie je dvod na tom ni meni, prvorad kritrium je zdravie. Stravujte sa pestro, tak ako to vyaduje v vek, fyzick a psychick zaaenie, sce striedmo, ale nehladujte.
A celkom na zver. Existuje a vy urite poznte mnostvo inch, zmysluplnejch povolan, ktor by ste vedeli vykonva po cel ivot a ktor viac naplnia a uspokoja v duevn svet.